Quand la niole est dsu Tchumon, [/] Prè l'euille époui le tacon; [/] Quan elle est dsu le Van-né, [/] Prè la fortsche et le raté |
Franco-provençal of Switzerland (Suisse Romande) |
Quand le renâ corr amon la Coûta, lo matin, [/] Lo vîpre, on a le niolâ, la pieudze et lo pouè tin |
Franco-provençal of Switzerland (Suisse Romande) |
A la Canitiûla véde té-bun: che lé gnolé van chu Motélon, [/] Va té catzi dein ta mèjon; [/] Mâ che van contré Valai, [/] Prin ta faux et ton covai |
Franco-provençal of Switzerland (Suisse Romande) |
Kan lé nyolé van kontré Vevè, [/] Prin la fo é le kavé |
Franco-provençal of Switzerland (Suisse Romande) |
Kan lé nyolé van kontre Plyanfayon, [/] Prin ta leina é ton takon; [/] Kan lé nyolé van kontre le Valéi, [/] Prin ta fo é ton kovei |
Franco-provençal of Switzerland (Suisse Romande) |
La biz dè Dzaman [/] Va tsèrtsi la plodz pè la man |
Franco-provençal of Switzerland (Suisse Romande) |
Kan i vouête kontr Vevè, [/] Prin ta fo è ton kové; [/] Kan i vouête kontr [/] Pyanfayon, [/] Prin ta lêna e ton takon |
Franco-provençal of Switzerland (Suisse Romande) |
Kan l'arkansyèl va béré ou Rouno, [/] Lé tin y è léva |
Franco-provençal of Switzerland (Suisse Romande) |
Quand le Catogne a boté son tsapé [/] il va bientôt royer |
Franco-provençal of Switzerland (Suisse Romande) |
Quand let niôlet sont chu la montagne de Stevron, [/] Atté la plôdze et raista tranquille à la màzon |
Franco-provençal of France |
La nà i mà de Mars vaut de blâ, [/] Mais baillet on mà d'Avri zélà |
Franco-provençal of France |
Let niôlet rozet le matin, [/] Font verier la roa dé moelins |
Franco-provençal of France |
Quand let niôlet vont dava, [/] Prê la dâille et copa |
Franco-provençal of France |
Quand la lena roze quemêcet è lion, [/] Le foe-rnà toezoe ê moeuton |
Franco-provençal of France |
Les niôlet rozet la niuai, [/] Sestont loe mouillais |
Franco-provençal of France |
Arc-on-iel dou vépro lève l'ego au chéto, [/] Arc-on-iel dou matin peute l'ego ou melin |
Franco-provençal of France |
Arcu da sera, bèddu tempu si spera; [/] arcu da mani, acqua à funtani |
Corsican |
Russura à la marina, acqua ô ventu la matina |
Corsican |
Celi fattu à pani, [/] ô piôvi ôji, ô piovi dumani |
Corsican |
Ciriôla, ciriôla, [/] s'èddu è acqua ô s'èddu è ventu, [/] di l'invernu sèmu drentu...; [/] s'èddu è nèvi ô granjola, [/] di l'invernu sèmu fôra |
Corsican |